Vtáčia chrípka - informácie o vtáčej chrípke, vtáčia chrípka na Slovensku

Vtáčia chrípka je infekčná vírusová choroba domácich, voľne žijúcich a exotických vtákov. Vyskytuje sa hlavne u moriek, kačiek, husí, kury domácej, holubov, bažantov, jarabíc, labutí, kormoránov, čajok, škorcov, drozdov, lastovičiek a vrabcov.

Riziko existuje, o čom svedčia aj prípady úmrtí ľudí v niektorých krajinách juhovýchodnej Ázie, ktorí sa nakazili vírusom H5N1 z chorej hydiny. Je preto potrebné realizovať všetky dôležité a nevyhnutné opatrenia už v prvotnom štádiu výskytu vtáčej chrípky u voľne žijúcich vtákov, aby sa zabránilo nakazeniu domácej hydiny a následne aj nákaze ľudí týmto nebezpečným vírusom.

Vírus v truse prežíva 30 dní pri teplote 4ºC, alebo 7 dní pri 20ºC, pri izbovej teplote na slame 28 dní a na vajcovej škrupine 8 dní. Vírus je schopný nejaký čas prežiť aj vo vode. Je stabilný pri pH 7-8, ale kyslé prostredie ho ničí. Je citlivý na éter, jód, amónne soli a tukové rozpúšťadlá. Pri teplote 56ºC sa vírus ničí v časovom intervale od 15 minút do 6 hodín. Z dezinfekčných prostriedkov účinných proti vírusu vtáčej chrípky sú: 2-4 % lúh sodný, 2-4 % chlórové vápno, 4-8 % chloramin B a môže sa použiť aj formalín v 10 % koncentrácii.

Vírus sa z organizmu vylučuje sekrétmi horných dýchacích ciest–kvapôčkami, kašľom, kýchaním a trusom. Vírus sa v chove šíri po kontakte s chorými vtákmi, prostredníctvom ošetrovateľov, kontaminovanými predmetmi, dopravnými prostriedkami, krmivom a vodou a násadovými vajcami a infikovaným semenom pri inseminácii. V populácii voľne žijúcich vtákov sa vírus šíri hlavne trusom, slinou a výtokom z nosových otvorov.

Hlavnými klinickými príznakmi sú strata plachosti, znížená aktivita a príjem krmiva, našuchorené perie, nosnice častejšie kvokajú, klesá znáška. Objavujú sa aj príznaky ako sú kašeľ, kýchanie, chrapot, nadmerné slzenie, opuchy hlavy, viečok, výtok z nosových otvorov. Ďalej sa ojedinele alebo v kombinácii vyskytujú poruchy tráviaceho a nervového systému (kŕče, poruchy pohybu, strata plachosti).

Ak by sa nákaza vyskytla v chove hydiny, bude nariadené usmrtiť všetku hydinu v chove, uhynutá alebo usmrtená hydina a všetky vajcia musia byť zneškodnené tak, aby sa znížilo riziko šírenia choroby na minimum. Ďalej bude nevyhnutné zneškodniť alebo vhodne ošetriť všetok materiál a všetky odpady, ktoré môžu byť nakazené. Zároveň sa okolo infikovaného chovu určí ochranné pásmo s minimálnym polomerom 3 km a pásmo dohľadu s minimálnym polomerom 10 km, kde budú stanovené ďalšie ochranné opatrenia ako sú napr. použitie vhodných dezinfekčných prostriedkov pri vstupoch a výstupoch z chovov; pravidelné kontroly všetkých chovov hydiny; kontrola činnosti osôb, ktoré manipulujú s hydinou; zákaz odsunu hydiny a násadových vajec z chovov; zákaz vyvážania alebo rozhadzovania použitej podstielky a hnoja hydiny bez povolenia a ďalšie. V prípade potvrdenia výskytu u voľne žijúcich vtákov sa realizujú opatrenia taktiež v pásmach 3km a 10 km od miesta výskytu.

V chovoch hydiny je mimoriadne dôležité zabrániť priamemu a nepriamemu kontaktu voľne žijúcich vtákov, zvlášť vodného vtáctva s hydinou; zabezpečiť prísne oddelenie vodnej hydiny od ostatnej; bezodkladne oznamovať príslušnému orgánu veterinárnej správy akékoľvek klinické príznaky vtáčej chrípky. Pri nájdení uhynutých vtákov vo voľnej prírode je podstatné nedotýkať sa kadáveru a túto skutočnosť okamžite nahlásiť na bezplatné telefónne číslo Ministerstva pôdohospodárstva SR 0800 127 127, alebo na miestne príslušnú krajskú veterinárnu a potravinovú správu. Dôležité je tiež dbať na správne používanie osobných ochranných pomôcok a dodržiavanie hygienických návykov, osobnej hygieny a vyhýbať sa priamemu a nepriamemu kontaktu s nakazenou hydinou.